10 Dkg Tresky

Autor sa v osobnej a jemne nostalgickej eseji vracia k chuti tresky, ktorá ho sprevádzala uz od detstva. Spomína na robotníkov, ktorých pozoroval pocas prestávok, ako ju jedli s rovnakou samozrejmostou, s akou patrila k ich kazdodennému zivotu - a ako sa táto chut nenápadne zapísala aj do jeho vlastnej pamäti. Treska sa prenho stáva symbolom domova, obycajnosti a kontinuity. Príbeh sa následne presúva do zivota v exile po odchode z Ceskoslovenska pocas totality.
Autor opisuje roky strávené v zahranicí - v USA, Japonsku a dalsích krajinách - kde mu napriek novým skúsenostiam, chutiam a moznostiam chýbala práve treska. Ako sa ju snazil pripravit v zahranicí. Táto absencia nadobúda hlbsí význam: nie je len o jedle, ale o strate známeho sveta a tichej túzbe po návrate. Kazdý príchod spät na Slovensko má preto rovnaký rituál - prvé kroky vedú do lahôdok, kde si autor bez váhania dopraje tresku.
V závere sa text rozsiruje o opis jej vzniku, výroby a úvah o tom, ci by sa tento ikonický výrobok mohol presadit aj v zahranicí. Treska sa tak mení z obycajného salátu na nositela pamäte, identity a kultúrnej kontinuity.